Chceme, aby to u nás vyzeralo ako v Rakúsku, alebo Švajčiarsku, ale správame sa ako na Kaukaze a preto tu všetko vyzerá ako na polceste. Pomenujme si náš spoločný problém.
Všimli ste si, že na Slovensku, ale aj tu u nás v Pezinku chválime veci, ktoré sú v princípe štandardom a niekedy aj podpriemerom.
Príklady "chvály":
- Chválime prijemné chovanie štátneho úradníka a rýchle vybavenie vašej veci
- Chválime, že sa detské centrum venuje deťom a robí pre nich program
- Chválime účasť mestského úradníka na verejných podujatiach
- Chválime, že nás niekto pozdravil
- Chválime, že autobus prišiel na čas určený harmonogramom
- Chválime, že nám predali rožky v pekárni (už som toto pritiahol za uši)
a pod.
Bohužiaľ toto všetko je štandard, za ktorý buď ľudia dostávajú odmenu (mzdu), prípadne je to prirodzená norma. Tu patrí poďakovanie.
Chvála je za niečo, čo jedinec urobí nad to, čo je normou, čo je jeho náplňou práce.
Na druhej strane je pravdou, že nemáme veci, ktoré by boli nadštandardné, alebo vysoko nadštandardné.
Keď náhodou máme vec, ktorá sa vymyká z rámca "priemernosti", tak ju zase nedokážeme pochváliť, lebo by sme náhodou mohli nahnevať niekoho, kto je na druhej strane tohto problému.
A o tom som chcel
Chcem poukázať na správanie sa väčšiny k veciam, ktoré sú problematické. K veciam, ktoré sú buď nezákonné (porušujú zákon, predpis, vyhlášku, VZN), alebo ich vyriešením by niektorá zo strán problému bola, tak či tak, nespokojná.
Tvárime sa, že takéto veci (ktoré z princípu rozdeľujú) neexistujú. Ale zároveň si nie sme schopní priznať, že je to náš osobný alibizmus.
Takéto veci dnes neriešime a čudujeme sa, že ich je v čase stále viac a viac. A toto je práve dôsledkom nekonania, neriešenia, prípadne odkladania vyriešenia problému.
ALIBIZMUS, ktorý spoločnosti ubližuje. Je to v zmysle "smrádeček, ale teplúčko".
Príklady
- Ak niekto poukáže na vypúšťanie žumpy, tam kde sa vypúšťať nesmie, tak sa nepridáme na stranu predpisov, ale tvárime sa, že sme to nevideli, nečítali, nepočuli. V horšom prípade "zdrbeme" autora :-(
- Ak niekto poukáže na čiernu stavbu (napríklad závoru), tak sa znova tvárime, že nič nevidíme. Sem tam niekto na ulici poklepe autora po pleci, že dobre to robíš. Ale verejne? NIČ.
- Ak sa poukáže na nezákonné konanie poľovníka, tak si to prečíta veľké množstvo ľudí, ale verejne odsúdenie takéhoto konania sa nikto nedočká, lebo ...? Lebo daný poľovník je "meno" v meste.
Problém, je, že takto sa Rakúsku, ani Švajčiarsku nepriblížime, ale Kaukazu áno :-( .
Čítal som nedávno na fejsbúku
Švajčiarsko má cca 8 a pol milióna obyvateľov a zároveň 8 a pol milióna policajtov, preto sa majú tak dobre, ako sa majú (x krát lepšie ako Slováci).
Každý obyvateľ nahlási každé protizákonné jednanie kompetentnému orgánu. Nepozerá, či ho urobil sused, alebo niekto cudzí, ale ohlási to, pretože chce, aby sa zákony, normy a predpisy vo Švajčiarsku dodržiavali
Také je to jednoduché. Vystúpiť z komfortnej zóny a priložiť ruku k spoločnému dielu. A výsledky sú viac ako dobré, sú nadštandardné.
PRETO NEROZUMIEM, že napríklad ku kauze čiernej závory na Myslenickej ulici, kde už každý vie, že je protizákonne osadená sa niektorí obyvatelia nedokážu verejne vyjadriť, ale na druhej strane sa budú/chcú hlásiť na volené funkcie mesta! Ako sa môže hlásiť (kandidovať) ktokoľvek, kto sa nedokáže vymedziť k veľkému problému. Je jedno na ktorú stranu sa pridá, ak si obháji svoj postoj.
Chcieť byť poslancom, prípadne primátorom a NEMAŤ GULE na to, pomenovať akýkoľvek problém, diskvalifikuje každého kandidáta. KAŽDÉHO!
A preto sa v Pezinku kecá iba o chodníkoch a zametaní mesta! TOTO treba zmeniť.
Keď zlo získava presilu existuje IBA jedno riešenie na odstránenie ZLA. Dobro sa musí zaktivizovať a získať presilu. Neodkladajme túto zmenu a začnime už dnes a od seba.
Lietanie nie je nebezpečné. Nebezpečné je padanie.
Preto sa nebojme lietať a snívať.
